Aký význam majú opravárenské kapacity pre obranyschopnosť krajiny?

Autor: Ivan Máčovský | 3.11.2015 o 9:53 | Karma článku: 8,02 | Prečítané:  1249x

Súčasná vláda už v roku 2012 prijala rozhodnutie o prenájme vojenských opravárenských podnikov, ktoré doposiaľ boli v správe Ministerstva obrany  SR. 

Rezort obrany odôvodňoval výhodu prenájmu aj tým, že nedokáže pre vlastné podniky zabezpečiť dostatočný objem zákazok tak, aby neboli v ekonomickej strate. Takéto odôvodnenie však nie je celkom opodstatnené, nakoľko už od roku 2006 boli vojenské opravárenské podniky akciovými spoločnosťami a manažéri spoločností mali v získavaní zákaziek voľné ruky. Minister obrany Martin Glváč následne urobil kroky na relizáciu prenájmu prvého z nich.  Ako víťazný uchádzač si bývalý VOP Nováky a.s. už v roku 2013 prenajala slovenská firma MSM Martin s.r.o..

O rok neskôr, teda v roku 2014, sa zopakoval rovnaký postup pri realizácii prenájmu VOP Trenčín a. s., vrátane jeho pobočky Letecké opravovne Banská Bystrica, a to rovnako v prospech MSM Martin s.r.o., ktorá je dcérskou spoločnosťou českej spoločnosti  EXCALIBUR ARMY spol. s r.o..  Spoločnosť MSM Martin s.r.o. síce nedokázala prevziať  záväzky VOP Trenčín voči MO SR, avšak dokázala pružne reagovať a okamžite sa zapojila do modernizácie BVP 2 M SKCZ (prototyp Šakal). Minister Glváč predstavil na výstave IDEB 2013 v Brne demonštrátor tohto modernizovaného BVP s tvrdením, že na prelome rokov 2013 a 2014 zídu prvé kusy z výrobných pásov tak, aby boli zaradené do výzbroje ozbrojených síl už začiatkom roka 2014. Nuž, je zrejmé, že pred ohlasovaním takýchto strategických krokov je potrebné najprv garantovať, že štátna pokladnica má finančné krytie na tieto projekty. Je samozrejme lákavé sľúbiť príslušníkom ozbrojených síl modernú techniku a výzbroj pre udržanie ich sympatií a volebného potenciálu, ale rozvaha a odbornosť by mala ustúpiť politikárčeniu s tak vážnou agendou ako je obranyschopnosť štátu a bezpečnosť občanov. Sľuby a nadšenie v kontexte modernizácie BVP 2 nájdete tu: https://www.youtube.com/watch?v=PQiz5IFqDLg

Štát na tento projekt minul okolo 4 mil. €, pričom projekt sa najmä kvôli nerešpektovaniu základných princípov výskumu a vývoja ocitol v patovej situácii. Predpokladaná cena modernizácie jedného kusu bojového vozidla pechoty /BVP/ sa približne rovná cene nového obrneného kolesového vozidla triedy 8x8. Dá sa predpokladať, že spoločnosť EXCALIBUR ARMY s.r.o. nebude mať záujem pokračovať v tomto projekte, a to aj preto, že v januári 2015 uzatvorila dohodu o spolupráci s nadnárodným koncernom General Dynamics European Land Systems S.L., prostredníctvom dcérskej spoločnosti GDELS-Steyr GmbH s predpokladom, že obe spoločnosti začnú spoluprácu na projekte kolesového obrneného vozidla PANDUR II 8x8.

Keďže rezort obrany zrejme nemá jasnú predstavu čo vlastne chce, logicky teda nemôže ani vedieť, ako to naplní. To viedlo k tomu, že úvahy o zabezpečení hlavného druhu výzbroje pre OS SR skončili fiaskom a minutím neadekvátnej sumy z verejných zdrojov na vývoj prototypu s neistým výsledkom. Potvrdzuje sa, že legitimita a logika strategických rozhodnutí by mala mať prednosť pred politickým marketingom a neodôvodneným  optimizmom.

Z verejne dostupných ekonomických ukazovateľov je zrejmé, že spoločnosti MSM Martin s.r.o.  podľa https://www. finstat.sk síce narástli tržby o 187 %, teda približne na 22,1 mil. €,  ale spoločnosť zvýšila medziročne svoju stratu z mínus 76,8 tis. € na mínus 3,3 mil. € a celková zadlženosť spoločnosti je okolo 120 %. Je preto otázne, či táto spoločnosť dokáže dlhodobo plniť záväzky voči štátu, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv o prenájme podnikov.  Podľa rovnakého portálu tržby štátnej akciovky VOP Trenčín a.s. ešte v rokoch 2008-2012 boli na úrovni 15 až 21 mil. €. Spoločnosť MSM Martin deklaruje, že zo štátnych zdrojov dostala zákazky iba vo výške 7 %. Z údajov prístupných na portáli https://www.znasichdani.sk však vyplýva, že spoločnosť získala od štátu zákazky vo výške okolo 5 mil. €, čo predstavuje  nie 7 % ale približne 22 %  z celkového objemu zákaziek.

A nakoniec, v máji 2015 vyjadril minister obrany Martin Glváč presvedčenie, že medzinárodný tender na prenájom LOT Trenčín bude úspešnejší a bude generovať väčší príjem pre štátny rozpočet ako prenájom predchádzajúcich dvoch vojenských opravárenských podnikov. Tieto prenájmy minister Glváč označil za úspešné.

Odbornej verejnosti je určite známe, že ministerstvo obrany a ozbrojené sily SR už celé štvrťstoročie  nemôžu svojimi objednávkami naplno vyťažiť kapacity rezortných podnikov. To spôsobovalo a jednému podniku (ešte stále v správe MO SR) naďalej spôsobuje existenčné problémy, ktoré ministerstvo obrany SR objektívne nebolo a naďalej asi nie je schopné vyriešiť. Oficiálne vyjadrenia politikov hovoria, že prenájom predchádzajúcich dvoch podnikov bol z ekonomického hľadiska, ale aj z hľadiska udržania zamestnanosti užitočným krokom. Nájomca MSM Martin s.r.o. sa totiž zaviazal v obidvoch podnikoch udržať zmluvne dohodnutú zamestnanosť. Zdá sa, že to je v poriadku. V prípade prenájmu LOT Trenčín však zostalo len pri presvedčení, že v budúcnosti do leteckých opravovní vstúpi strategický partner a zamestnanci získajú určité garancie, a že o prácu neprídu.

Problematika prenájmu vojenských podnikov však má aj iný rozmer. Z hľadiska udržania bojaschopnosti a akcieschopnosti ozbrojených síl ide predovšetkým o dostupnosť kvalitných a životaschopných opravárenských kapacít pre prípad krízovej situácie, alebo v prípade vojenského ohrozenia našej krajiny. Preto akékoľvek prenájmy štátnych kapacít, ktoré majú pre obranyschopnosť krajiny mimoriadny význam, treba posudzovať ako prenájom kapacity strategického významu pre obranyschopnosť štátu.  Je teda otázne, či nájomca bude udržiavať prenajatý majetok, teda výskumno-vývojovú a výrobnú infraštruktúru a technológie v náležitom stave a je otázne, v akom stave ich štátu prinavráti po skončení nájmu. Dnes nemôžeme s istotou tvrdiť, že bude v jeho záujme aby ich rozvíjal. Takéto obavy sú celkom odôvodnené aj preto, že napriek prísľubom uvedeným v programovom vyhlásení súčasnej vlády, dodnes neexistuje dlhodobý rozvojový plán obrany. Takýto plán by predovšetkým ministrovi obrany pomohol realizovať strategické zámery rozvoja obrany definované v Bielej knihe o obrane SR /tento dokument je zrejme v súčasnej dobe už neaktuálny/, ktoré vláda SR schválila ešte v roku 2013 a ktoré priamo vplývajú aj na rezortné opravárenské kapacity.

Aj na príklade prenájmu vojenských opravárenských kapacít sa ukazuje, že bez zrozumiteľnej politicko-vojenskej ambície, bez dlhodobých zámerov a jasných politických cieľov a priorít a najmä bez realistických plánov rozvoja obrany, ktoré bude rešpektovať každý minister obrany, nie je možné efektívne a hospodárne riešiť obranyschopnosť našej krajiny.

Ivan Máčovský, vedúci pracovnej skupiny pre národnú obranu strany SIEŤ

  

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?