Nežijeme však v izolovanom svete. Teroristické útoky v Paríži sú nielen útoky na nevinných ľudí v metropole Francúzska, ale sú to tiež útoky na základné hodnoty demokracie, slobody a práva, na ktorých sú členské krajiny EÚ a teda aj Slovenská republika založené. Tieto útoky, ale aj celkové zhoršovanie bezpečnostného prostredia nemôžu zostať bez odozvy.
Boj proti terorizmu a extrémizmu, eliminácia hrozby šírenia zbraní hromadného ničenia a ďalších hrozieb si vyžadujú komplexný prístup. Potrebujeme mať pripravené vojenské prostriedky aby politici mohli v prípade potreby rozhodnúť o ich použití, potrebujeme mať zákony, ktoré umožnia politikom pružne reagovať na nepredvídateľné situácie.
Slovenskej republike vyplývajú z členstva v EÚ a NATO v oblasti obrany a bezpečnosti záväzky, ktoré musíme, ak chceme zostať spoľahlivým a dôveryhodným spojencom, rešpektovať.
Čo sa týka nášho členstva v NATO, článok 5 Severoatlantickej zmluvy hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 Charty OSN, a pomôže napadnutej strane.
Pokiaľ ide o naše členstvo v EÚ, článok 42 Lisabonskej zmluvy hovorí, že v prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty OSN.
Poďme sa teda pozrieť na naše ambície a reálne dostupné prostriedky, ktorými Slovensko disponuje a ktoré v súlade so záväzkami a v prípade potreby môže poskytnúť do operácií domáceho alebo medzinárodného krízového manažmentu.
Stále platná Obranná stratégia SR schválená NR SR 23. Septembra 2005 v článku 25 hovorí, že ďalší postup reformy ozbrojených síl vytvorí podmienky na to, aby príslušné ústavné orgány Slovenskej republiky mohli v závislosti od reálnej situácie rozhodnúť o ich použití:
v plnom rozsahu v operáciách vysokej intenzity na obranu Slovenskej republiky vrátane uskutočnenia mobilizácie,
vo veľmi veľkom rozsahu jednorazovo poskytnutým príspevkom až do veľkosti brigádnej skupiny pozemných síl a určených prvkov bojovej podpory a bojového zabezpečenia v spojeneckých operáciách vysokej intenzity pri kolektívnej obrane spojencov v NATO,
vo veľkom rozsahu jednorazovo poskytnutým príspevkom vo veľkosti prápornej skupiny pozemných síl a určených prvkov bojovej podpory a bojového zabezpečenia v mnohonárodných spoločných operáciách vedených bez geografického obmedzenia pod vedením NATO,
v strednom rozsahu poskytnutím a udržiavaním príspevku vo veľkosti mechanizovaného práporu pozemných síl alebo jeho nákladového ekvivalentu v mnohonárodných operáciách na podporu mieru pod vedením NATO alebo EÚ,
v malom rozsahu v operáciách na podporu mieru a humanitárnych operáciách pod vedením OSN, EÚ alebo medzinárodnej koalície dlhodobo udržiavaným príspevkom vo veľkosti roty pozemných síl alebo jej nákladového ekvivalentu.
Z obrannej stratégie, i keď zastaranej ale stále platnej, je teda zrejmé, že jadrom výstavby našej armády by mala byť brigádna skupina pozemných síl s určenými prvkami bojovej podpory a bojového zabezpečenia. Aká je ale realita? Je treba povedať, že v oblasti vojenského spravodajstva, ženijných, RCHBO spôsobilostiach, postupnej modernizácii špeciálnych síl a kapacít logistiky sa v poslednom období dosiahol viditeľný pokrok.
Modernizácia bojových jednotiek, teda mechanizovaných práporov pozemných síl však nepokračuje podľa plánov. K dispozícii je jedna certifikovaná práporová skupina pozemných síl postavená na zastaraných BVP1. Ďalšie štyri mechanizované prápory sú postavené taktiež na starých BVP1 a BVP2. Zastaranosť techniky má dopad aj na veľmi nízku mieru interoperability, ktorou sa vyznačujú všetky mechanizované prápory. Naše letectvo stále čaká na obmenu hlavnej výzbroje a techniky, vrátane tak potrebných RL prostriedkov krátkeho a stredného dosahu. Ako teda ďalej?
Potrebujeme novú obrannú stratégiu Slovenskej republiky. Kľúčové je, aby naše stratégie a plány boli aktuálne a harmonizované so stratégiami a plánmi spojencov v pravidelných intervaloch.
Na naplnenie úloh obrany štátu vlastnými silami alebo so spojencami v rámci kolektívnej obrany je nevyhnutné pokračovať v udržiavaní a rozvoji jedného balíka flexibilných a zdrojovo dosiahnuteľných obranných spôsobilostí so zodpovedajúcim systémom velenia a riadenia, kompatibilný so štruktúrami spojeneckých síl NATO. Rozvoj síl a spôsobilostí predurčených pre kolektívnu obranu podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa musí stať jadrom ďalšej kvantitatívnej a kvalitatívnej transformácie našich ozbrojených síl. Tu platí, že čo je nasaditeľné vonku, je použiteľné doma.
Pre plnenie domácich úloh a medzinárodných záväzkov je modernizácia, špecializácia a unifikácia našich ozbrojených síl je zásadná. Prioritou ďalšieho rozvoja ozbrojených síl, aj v kontexte naplňovania našich záväzkov, musí byť modernizácia jednotiek mechanizovanej brigády pozemných síl, vrátane jednotiek jej bojovej podpory a bojového zabezpečenia a pokračovanie v modernizácia letectva a systémov protivzdušnej obrany.
Zámery a ciele ďalšej výstavby našej armády však musia vychádzať z realistických koncepcií a zdrojovo zabezpečených dlhodobých rozvojových plánov, schválených na patričnej úrovni. V tejto oblasti je čo doháňať. Iba tak budeme mať jasnú predstavu, čo môžeme do spoločných operácií ponúknuť okamžite a s čím môže náš štát a s čím môžu naši spojenci a partneri rátať v budúcnosti.
Ivan Máčovský, vedúci pracovnej skupiny pre národnú obranu strany #SIEŤ