reklama

Politický konsenzus v otázkach obrany a bezpečnosti je rozhodujúci.

Obranyschopnosť Slovenska je prirodzenou súčasťou štátnosti a je základným pilierom existencie zvrchovaného a suverénneho štátu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Obranyschopnosť krajiny a bezpečnosť občanov však nie sú samozrejmosťou a ich zaručovanie je priamo úmerné úsiliu, ktoré štát týmto otázkam venuje. Obranné úsilie štátu musí byť trvalé, adekvátne a musí pružne reagovať na nečakané situácie a najpravdepodobnejšie hrozby. Cieľom je dlhodobo budovať dostatočný obranný potenciál a zvyšovať vlastnú národnú odolnosť voči všetkým bezpečnostným hrozbám v budúcnosti.

Európa a teda aj Slovenská republika v súčasnosti čelí novým bezpečnostným rizikám, ktoré vyplývajú z pretrvávajúceho konfliktu na Ukrajine, z postoja Ruska, ktoré zrejme považuje približovanie NATO k ruským hraniciam za hrozbu, z terorizmu vo forme Islamského štátu a z migračnej krízy. Jednotný politický postoj vrcholných predstaviteľov štátu k zásadným otázkam obrany a bezpečnosti preto predstavuje zásadnú podmienku pre strategické smerovanie rozvoja našich obranných spôsobilosti a našich ozbrojených síl.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nejednotnosť politických postojov najvyšších politických predstaviteľov bola azda najvýraznejšia tesne po samite NATO v septembri 2014 vo Walese. Tento samit bol významný najmä preto, že bol prvým stretnutím hláv štátov a vlád po závažnom zhoršení bezpečnostného prostredia v bezprostrednej blízkosti Európy. Slovensko, vnímajúc tento stav, sa na samite zaviazalo zastaviť dlhodobý pokles výdavkov na obranu, zabezpečiť ich reálny nárast v súlade s hospodárskym rastom a do roku 2020 vyčleniť 1,6 % HDP na obranu. V rozpore s tým však minister financií hneď po samite vyhlásil, že zvýšenie výdavkov na obranu do roku 2020 na 1,6 percenta HDP sa môže stať prioritou až po splnení záväzkov, ktoré Slovensku vyplývajú z členstva v eurozóne. Nejednosť vlády a prezidenta v tak významnej veci pre spoločnosť, ako je obranyschopnosť, je jednoducho neprípustná. Spôsobuje to nedôveryhodnosť Slovenska ako spojenca, pretože kým prezident Andrej Kiska po dohode s vládou na medzinárodnej pôde oznámi, že Slovensko zvýši výdavky v rezorte obrany, vláda neskôr informuje, že sa na to nechystá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obranyschopnosť nie je vecou voľby, ale je vecou nevyhnutnosti a jej zaručovanie je mimoriadne nákladné s dopadom na celú spoločnosť. Vzhľadom na dlhodobý charakter realizácie cieľov obrannej politiky SR, presahujúci horizont funkčného obdobia jednej vlády, je konsenzus rozhodujúci. Zásadná je aj podpora širokej verejnosti pri prijímaní takýchto rozhodnutí. Takýto prístup zabezpečí, aby jednotlivé nastupujúce vlády praktizovali transparentnosť a nadstranícky prístup a pokračovali v realizácii prijatých dlhodobých cieľov obrannej politiky.

Naši spojenci v NATO na zásadnú zmenu bezpečnostného prostredia reagujú vo svojich strategických dokumentoch, ktoré reflektujú nové hrozby a aj rastúcu dynamiku ich vývoja. Ako je na tom Slovensko? Podľa v súčasnosti platného Zákona č. 319/2002 Z.z. z 23. mája 2002 o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje základné koncepcie bezpečnosti a obrany štátu, zásadné strategické dokumenty, rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, ktoré jej predloží vláda Slovenskej republiky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za posledných 10 rokov však jednotlivé vlády nepredložili Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie žiadny zásadný strategický dokument a ani žiadny rozvojový plán v oblasti obrany.

V tejto súvislosti je potrebné usilovať o konsenzus najmä v troch hlavných oblastiach: 1) obranná stratégia a legislatíva; 2) strategické projekty rozvoja obrany a obranný priemysel; 3) obranné výdavky a medzinárodné záväzky.

Možným riešením na dosiahnutie politického konsenzu by mohlo byť spoločné vyhlásenie predsedov parlamentných politických strán k zabezpečeniu obranyschopnosti Slovenskej republiky. V deklarácii by sa všetky rozhodujúce politické strany zaviazali k odhodlaniu postupovať spoločne, napríklad v presadzovaní krokov nevyhnutných na zabezpečenie obrany krajiny, rozvoja ozbrojených síl a pre naplnenie spojeneckých záväzkov. Takýto konsenzus, ak bude podporený odbornou zhodou a postojom verejnosti, bude eliminovať pochybnosti o logike a legitimite zásaných rozhodnutí vo veciach obrany.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšie články nájdete aj na www.siet.sk

Ivan Máčovský, vedúci pracovnej skupiny pre národnú obranu strany #SIEŤ

Ivan Máčovský

Ivan Máčovský

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Roky pôsobil na veliacich a riadiacich pozíciách v rezorte obrany. Dnes je vedúcim stálej pracovnej skupiny pre národnú obranu v strane #SIEŤ. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu